Rovnaké slovo na etikete, úplne iný výrobok v balení. Na českom trhu sme ako bežní zákazníci kúpili 21 značiek matchy a spolu s dvoma vlastnými čajmi sme ich poslali do akreditovaného laboratória. Rovnaké laboratórium, rovnaké metódy, rovnaké testy pre každú vzorku. Pozrite sa, čo sme zistili a na čo sa pri nákupe matchy pozerať.
Všetky sa predávajú pod rovnakým názvom: matcha. A napriek tomu sme medzi 21 značkami, ktoré sme kúpili na českom trhu, našli 32-násobný rozdiel v cene za gram, 14-násobný rozdiel v obsahu olova a 25-násobný rozdiel v obsahu chrómu. Celý test sme spracovali do videa (v češtine) – nájdete ho nižšie. V článku zhŕňame to najdôležitejšie.
Ako sme testovali
V septembri 2026 sme ako bežní zákazníci kúpili 21 značiek matchy – na veľkých e-shopoch, v lekárňach aj v špecializovaných obchodoch. Od najlacnejšieho prášku po prémiové značky, BIO aj konvenčné. Laboratórium potrebovalo 300 g na vzorku, takže pri malých baleniach sme kúpili viac kusov toho istého výrobku, vždy z jednej šarže. Pred odoslaním sme každé balenie odfotili a uložili stránku predajcu.
Vzorky analyzovalo akreditované laboratórium ALS Czech Republic, skríning pesticídov urobilo ALS vo Veľkej Británii. Meralo sa olovo, kadmium, chróm a hliník, celkový počet mikroorganizmov, E. coli a salmonela, kofeín a rezíduá pesticídov. Farbu sme merali sami kolorimetrom. Nemerali sme arzén, ortuť, plesne, mykotoxíny, chloristan ani katechíny.
Na rovinu: test sme zadali a zaplatili my a zaradili sme doň aj dva vlastné čaje (Kyosun A+++ a Kyosun A+). V grafoch sú šrafované, aby ste ich mohli dať bokom a pozerať sa len na trh. Ostatné značky nemenujeme – nejde o to niekoho menovať, ale ukázať, ako trh naozaj vyzerá.
Pôvod: najsilnejší signál celého testu
Česká vyhláška č. 187/2023 Sb. hovorí, že označenie „matcha“ môže niesť zelený čaj z najmladších lístkov čaju z Japonska, zomletý na jemný prášok. Napriek tomu 5 z 21 výrobkov uvádza ako pôvod Čínu alebo Južnú Kóreu, alebo si v pôvode protirečia (na obale Japonsko, na webe predajcu Čína). Všetkých päť sa predáva ako matcha.
Medián olova pri 16 výrobkoch s deklarovaným japonským pôvodom bol 0,093 mg/kg, pri zvyšných piatich 0,617 mg/kg – viac ako šesťkrát viac. Chrómu bolo dvakrát viac, hliníka takmer o polovicu viac. Všetkých päť navyše patrilo medzi osem najlacnejších výrobkov v teste. Ide o malé skupiny, takže je to pozorovanie, nie štatistický dôkaz – rozdiel je však rovnaký vo všetkých ukazovateľoch.
Pesticídy: logo BIO nie je dôkaz
Dobrá správa: pri 19 z 23 vzoriek sa nezistilo žiadne rezíduum pesticídov. Tri zo zvyšných štyroch však súvisia s tvrdením BIO.
Dva výrobky majú logo BIO priamo na obale. Ekologické poľnohospodárstvo syntetické pesticídy tohto typu nepovoľuje, preto ich laboratórium posudzovalo voči úrovni používanej pri BIO výrobkoch (0,01 mg/kg). Oba obsahovali insekticídy bifentrín a chlórfenapyr – až 130× nad touto úrovňou. Aj s neistotou merania ±50 % v ich prospech zostávajú najmenej 30× nad ňou.
Tretí výrobok logo BIO na obale nemá, jeho web však píše o pestovaní na „malých BIO čajových poliach“. Laboratórium našlo sedem rôznych rezíduí, medzi nimi chlórpyrifos 2,5× nad maximálnym limitom EÚ pre čaj. Chlórpyrifos je insekticíd, ktorý v EÚ nie je od roku 2020 povolený. Štvrtý výrobok, bez tvrdenia BIO, mal dve rezíduá hlboko pod limitmi.
Nie sme dozorný orgán a právne súdy nevynášame. Vzorec je však jasný: logo BIO samo osebe čistý list nezaručuje. Dôkazom je laboratórny protokol.
Ťažké kovy a hliník
Čajovník prijíma kovy z pôdy, vzduchu aj vody. Pri lúhovanom čaji sa do šálky dostane len ich časť – matchu však vypijete aj s celým listom. Pre olovo, kadmium, chróm ani hliník v čaji právo EÚ limit nestanovuje, preto sme vzorky porovnávali medzi sebou. Pri olove používame vlastnú orientačnú hranicu 0,1 mg/kg (nejde o zákonný limit). Nad ňou bolo 12 z 21 značiek z trhu; najvyššie hodnoty (0,84 mg/kg) mali dva výrobky s deklarovanou Čínou.
Hliník čajovník prirodzene hromadí, takže ho obsahuje každá matcha – rozpätie však bolo 550 až 2 450 mg/kg. Pri 2 g matchy denne u dospelého (70 kg) dáva najvyššia vzorka 49 % tolerovateľného týždenného príjmu podľa EFSA. A to len z matchy: podľa EFSA dáva dospelému už bežná strava zhruba 20 – 150 % tohto príjmu. Nie je to hodnotenie rizika, len počty – ukazujú však, prečo pri matche záleží na tom, čo je v prášku.
Farba, „ceremonial“ a cena
Farba, ktorú zmeriate za minútu, prekvapivo dobre predpovedala laboratórne výsledky: sedem najzelenších vzoriek z trhu malo medián olova 0,104 mg/kg, sedem najbledších 0,382 mg/kg a štyri z nich neuvádzali japonský pôvod. Jedenásť výrobkov sa prezentuje ako ceremonial alebo premium, štyri z nich však farby ceremonial nedosiahli. „Ceremonial“ je marketingové slovo, žiadny zákon ho nedefinuje.
Cena pomáha, ale nie spoľahlivo – v každom cenovom pásme sú dobré aj slabé vzorky. Nejaponský pôvod, bledé farby a najvyšší obsah kovov sa však sústredili v najlacnejšom segmente trhu.
Na čo sa pozerať pri nákupe
- Japonský pôvod – jasne uvedený a rovnaký na obale aj na webe predajcu.
- Farba – nespoliehajte sa na „ceremonial“ alebo „premium“, pozerajte sa na farbu.
- Laboratórny protokol – logo BIO nie je dôkaz. Žiadajte protokoly na kovy, pesticídy a mikrobiológiu.
- Kontrolujte protokol – má byť z akreditovaného laboratória a uvádzať šaržu čaju, ktorú opisuje. Jeden protokol = jedna šarža. Keď predajca ukazuje rovnaký protokol roky, buď celý čas predáva jednu šaržu, alebo protokol používa aj na šarže, ktoré testované neboli.
Laboratórne protokoly našich čajov od roku 2014 sú verejné na testy.kyosun.com.
Hranice testu
Každú značku sme testovali raz – jednu šaržu kúpenú v septembri 2026. Test ukazuje, čo sme kúpili, nie celú produkciu značky. Farbu sme merali sami a triedy farby aj váhy celkového poradia sú naša voľba. Nejde o úradnú kontrolu – je to poctivý pohľad jedného dovozcu na trh.
Článok vyšiel aj na matchatea.cz (v češtine).